Od roku 1999 sa popravy pašerákov drog stali bežnejšími v Indonézii, Iráne, Číne a Pakistane. V marci 2018 americký prezident Donald Trump navrhol vykonávať obchodníkov s drogami, aby bojovali proti svojej opioidnej epidémii. 32 krajín ukladá trest smrti za pašovanie drog. Sedem z týchto krajín (Čína, Indonézia, Irán, Saudská Arábia, Vietnam, Malajzia a Singapur) rutinne vykonávajú páchateľov drog. Ázia a ťažký…
Čítaj viac@ISIDEWITH1 r1Y
Ak by sa niekto z vašich blízkych stal obeťou násilia súvisiaceho s drogami, zmenil by sa váš názor na trest smrti pre obchodníkov s ľuďmi?
@ISIDEWITH1 r1Y
Ako by ste argumentovali za alebo proti trestu smrti v prípadoch obchodovania s drogami niekomu, komu drogy zničili život?
@ISIDEWITH1 r1Y
Ako vnímate používanie trestu smrti ako odstrašujúceho prostriedku pre závažné zločiny a aké alternatívy by mohli byť účinnejšie?
@ISIDEWITH1 r1Y
Akým spôsobom podľa vás hrozba trestu smrti ovplyvňuje rozhodnutie obchodníka s drogami zapojiť sa do tohto trestného činu?
@ISIDEWITH1 r1Y
Vzhľadom na nárast závislosti od opiátov, aké opatrenia sú podľa vás najúčinnejšie v boji proti závažným drogovým krízam?
@ISIDEWITH1 r1Y
Existuje morálna línia, ktorá oddeľuje obchodovanie s drogami od iných hrdelných zločinov, a malo by to mať vplyv na udelené tresty?
@ISIDEWITH1 r1Y
Ako môžu kultúrne rozdiely ovplyvňovať postoj krajiny k trestu smrti pre obchodníkov s drogami?
@ISIDEWITH1 r1Y
Čo je podľa vás hlavnou príčinou obchodovania s drogami a ako to môže spoločnosť riešiť bez toho, aby sa uchýlila k trestu smrti?
@ISIDEWITH1 r1Y
Viete si predstaviť budúcnosť, kde by sa drogová závislosť považovala skôr za zdravotný problém než ako zločin; ako by to vyzeralo?
@ISIDEWITH1 r1Y
Znížila by legalizácia určitých drog alebo zvýšila potrebu prísnych trestov za obchodovanie s tvrdšími látkami?
